V detstve tajne hrával na gitaru a chodieval recitovať

Stal sa  televíznym objavom roku 2012, člen Mahenovy činohry Národného divadla Brno, Ján Jackuliak, rodák z  Lučenca. V novej budove Slovenského národného divadla si za prítomnosti televíznych kamier prevzal túto slovenskú prestížnu cenu.
Ján Jackuliak vyštudoval činoherné herectvo na Košickom konzervatóriu. Rok pôsobil v činohre Štátneho divadla Košice. Z centra východného Slovenska presídlil do juhomoravskej metropoly, kde úspešne absolvoval odbor Muzikálového herectva na Divadelnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických  umení. Od roku 2003 sa stal členom Mestského divadla Brno. Od sezóny 2011/2012 je členom Mahenovej činohry NDB.

Anketa OTO

Stali ste sa Objavom roka 2012 v ankete OTO. Aký bol Váš  prvý pocit, keď zaznelo Vaše meno?
J: „Neveril som tomu. V tej chvíli som sa cítil, ako taký malý Janko, hanblivý, zmetený, ale samozrejme šťastný. Ja som to vôbec nečakal, ani som nevedel, že som nominovaný, len mi to oznámila manželkina mamka, tak som bol veľmi prekvapený. Som vďačný za každý hlas.“

Cenu Vám odovzdávala skvelá herečka – Mária Kraľovičová. Je pre Vás takým hereckým vzorom?
J: „Je to skvelá herečka, veľa toho dokázala a obdivujem ju. Ale nie je mojim hereckým vzorom, ani som nemal možnosť si s ňou niekde zahrať. Vlastne na OTO–vi som sa s ňou prvýkrát spoznal osobne.“ 

HERECTVO

V čom sa cítite najlepšie? Muzikál, činohra alebo seriál?
J: „ Najlepšie určite v seriáli pred kamerami. Je to najlepší pocit. Muzikál mám rád, ale je to veľká zodpovednosť.“

Ako sa Vám hrá postava Igora v úspešnom seriáli Búrlivé víno, v ktorom momentálne účinkujete?
J: „Ja som bol uvedený do seriálu len ako malá postava, no potom mi začali čoraz viac rozvíjať scenár a objavujem sa už častejšie na obrazovkách.“ 

Ako si rozumiete s hercami z Búrlivého vína?
J: „Sú to skvelí ľudia, tvoríme super kolektív. Nie len s hercami, ale so všetkými ľuďmi, ktorí sú pri  natáčaní. Veľa sa nasmejeme a navzájom sa nekritizujeme. Práve naopak, skôr ako kritizujeme, si poradíme. Hrám aj s veľkými hercami, ako je Emil Horváth, či Evka Rysová. Evička je taká vtipná a živá aj mimo kamier, hocikedy sadne na lietadlo a odletí napr. do Kanady...Od nej sa treba učiť, je to skvelá herečka a som rád, že s ňou môžem hrať. Aj s Nelou Pociskovou som dobrý kamarát už od vtedy, ako sme spolu hrali v muzikály Robin Hood. Je vtipná, veselá a veľmi skromná a už toho dokázala naozaj veľa.“

V seriáli ste sa musel naučiť texty z príručky „ako zbaliť ženu. Aj v reálnom živote ste si to musel naštudovať?
J: „Našťastie nie. To, čo cítim, tak to aj vyjadrím.“ (úsmev)

Odohral ste už veľa hier, viete, koľko ich približne bolo? Ešte mávate trému pred divákmi alebo si to už len užívate?
J: „Nerátam to, ale myslím, že už nejakých 40. Trému mám hlavne vtedy, ak ide o ťažší muzikál, ako napr. Shakespeare. Ale inak si to už užívam.“

Máte nejaké predstavenie, ktoré pre Vás znamená veľa a nikdy naň nezabudnete?
J: „Takých je viac. Ale určite spomeniem West Side Story, s ktorým sme hrali po celej Európe a odohrali sme 550 repríz.“

Je ešte nejaký herec, s ktorým by ste si rád zahral?
J: „Je, napríklad K. Rodem, M. Labuda, R. Rot či K. Spacey...“

Je Vám bližší slovenský jazyk alebo český? Nebudeme Vás môcť v najbližšej dobe vidieť na nejakých divadelných doskách na Slovensku?
J: „Určite slovenský. Čeština je pre mňa ešte stále cudzí jazyk, hoci hrávam väčšinou práve v tomto jazyku. Dostal som ponuku hrať v lete na Slovensku. Ale mrzí ma, že som ju musel odmietnuť, pretože mám už inú prácu.“

Ak máte chvíľku voľného času, čomu sa venujete?
J: „Spím, rád varím, venujem sa manželke a radi si spolu zájdeme do kina. Doma nemáme televízor, ani nečítame časopisy. Keď sa potom niečo dozvieme, tak sme prekvapení, čo sa von deje. Toho voľného času mám veľmi málo. Ale dúfam, že cez leto nám vyjde dovolenka, aspoň 3 týždne si oddýchnuť.“

RODINA

Čo Vám povedali rodičia, keď ste im oznámil, že chcete ísť študovať herectvo?
J: „Neboli nadšení, pretože mamka zo mňa chcela mať doktora a otec politika. Nikto z rodiny nešiel týmto smerom ako ja.“

Ako často chodíte do Lučenca za rodinou?
J: „Do Lučenca chodievam len dva až trikrát do roka, a to na Vianoce, Veľkú noc a ešte zvyknem cez leto. Skôr chodieva moja rodina za mnou do Brna.“

Aké spomienky máte na Lučenec?
J: „Spomienky mám veľmi dobré, som rád, že pochádzam práve z Lučenca. Hlavne moja puberta tu bola zaujímavá, keď sme s kamarátmi v noci vyzváňali na zvončeky a budili ľudí, hádzali hlinu na balkóny, behali sme prezlečení za filmové postavičky a ďalej ani hovoriť radšej nejdem, lebo to nedopadne dobre...Ale ešte sme aj radi chodili do letného kina, kde sme boli skoro každý druhý deň. “

Ostali Vám v Lučenci nejakí priatelia z detstva?
J: „Ani nie. Skôr tu mám bratrancov, ktorých beriem aj ako kamarátov. Tí priatelia z detstva sa roztratili.“


Kedy si plánujete založiť rodinu?
J: „Nechávame tomu voľný priebeh, neplánujeme si to. Ale chceli by sme aspoň tri deti – troch synov a bývať niekde na pokojnom mieste.“

                                                       Janko s krásnou manželkou Jitkou :) 

“Ešte sa chcem ospravedlniť všetkým obyvateľom Lučenca. V jednom článku vyšlo, že pochádzam z Lúčenca pri Zvolene. Dostal som veľkú kritiku za to, že som toto vraj povedal. Ale to nie je moja chyba, doplietla to redaktorka, asi zle pochopila to, že pochádzam z Lučenca, 50 kilometrov od Zvolena.“ dodal na záver Janko.
________________________________________________________
“Boli sme milo prekvapení už vtedy, keď bol nominovaný v ankete OTO. Čakali sme, či sa dostane do druhého kola. Dostal sa. Boli sme šťastní! Prebiehajúce finále sme samozrejme napäto sledovali, keď odznelo jeho meno, doma zaznel výkrik radosti, moja manželka mala slzy v očiach. Hneď na to nám začal vyzváňať telefón, volali všetci priatelia a rodina, gratulovali nám. Nečakali sme to, ale verili sme, že ho získa,“ povedal Ján Jackuliak starší.
_________________________________________________________
Tento rozhovor som spravila do Mestských novín Lučenec. Ale samozrejme, nemôže chýbať ani na mojej stránke ! :) 
Neskutočne si vážim, že som sa s týmto človekom a jeho manželkou Jitkou mohla stretnúť. Potykali sme si :) A boli obaja veľmi zlatí a príjemní. Ďakujem!! :)