Vonku je otrasné upršané počasie. Na oblohe chýba žiarivé slnko, ktoré mi každý deň dodáva energiu. No už teraz viem, že sa to celé odrazí na mojej nálade.
V tom som začula nepríjemný hlučný zvuk.

- ti ti ti ti ti
- ti ti ti ti ti
- ti ti ti ti ti

Neznesiteľný zvuk sa mi čoraz viac dostával do uší, až som sa vyrútila z postele, že čo sa to deje. Zistila som, že to bol zasa on! Malý zelený neznesiteľný budík! Jeden z navjäčších nepriateľov človeka. Baví ho mi každý deň otravovať život? Kým som rozmýšľala nad skazeným ránom, začula som ďalší hlas. Tento krát to bola upišťaná hudba, ktorá liezla z môjho mobilu. Postupne zosilňovala. Och nie! To je ďalší budík. Už dúfam, že posledný.
Keď som s priateľmi čakala na autobus do školy, bláznili sme sa na zástavke. Na tvárach všetkým prítomných bol široký úsmev napriek tomu, že asi každého z nás ráno zobudil zlý budík. Ale v tom som si uvedomila, že keby nebolo budíka, nielen že by som nestihla školu, ale nezažila by som tieto šialené rána s mojimi priateľmi. Vďaka BUDÍK!