Láska k divadlu
Som človek, ktorý je blázon. Doslova. Blázon do viacerých vecí, situácií, do človeka...ale najmä obrovský blázon do divadla. Divadlo je pre mňa veľmi silná emocionálna záležitosť. Vyvoláva vo mne pocity, ako nič iné. Keď vojdem dnu, mám pocit, ako by sa všetko stratilo. Akoby zrazu neboli žiadne problémy a ani nešťastní ľudia okolo mňa. Všetko sa v tej chvíli mení na pozitívne. Na tvárach každého človeka vidím úsmev, v očiach iskričky radosti. A už to je pre mňa veľa. Ja mám pred, počas i po predstavení zimomriavky po tele, motýliky v bruchu a taktiež úprimný úsmev. Je mi ľúto, že veľa ľudí uprednostní televíziu pred týmto druhým svetom, preto je čím ďalej menej predstavení a celkovo to možno upadá. No na umenie tohto typu sa nikdy nezabudne. Ani nikdy nezanikne. To by bola kalamita a pre mňa isté pomalé umieranie.
Mávam obdobie, keď jediné, čo chcem, je spať, byť doma, nikam nechodiť...vtedy viem, že mi pomôže divadlo. Nielen predstavenie, ale celkovo tá divadelná atmosféra má takú čarovnú silu, že mi to dodá energiu na niekoľko týždňov, či aj mesiacov. V mojom snáre mám napísaný aj sen, s ktorým sa tu podelím. Ide o predstavenie v Španielsku alebo v Mexiku. Strašne moc ma to láka a verím, že sa mi to raz splní a budem si môcť pozrieť aj nejaké ich energické divadlo.
Ak si toto chcete overiť, hrdo vám odporúčam Novú Scénu, Heineken Tower Stage, Astorku, Radošinské Naivné Divadlo, Slovenské Národné Divadlo a ak radi cestujete, tak určite v Prahe divadlo Kalich. Je ich viacej, ale tieto vo mne nechali zatiaľ najväčší dojem.
(Slovenské Národné Divadlo, Bratislava)