Tak a sme späť v realite, na Slovensku. Až teraz som si uvedomila, že je tu úplne iný vzduch, ako v Grécku. Na letisku pre mňa prišla mamka s Justinom, Lolou a Zaynom. Krásne privítanie a ani som nečakala, že ma vôbec budú vítať. Vystískala som ich najviac, ako sa dalo. Toto bol najdlhší čas odlúčenia od nich.
Rozlúčila som sa s "kapelistami", poďakovala som im za všetko, s Matiasom som sa veeeeeeľmi dlho stískala a sľúbili sme si, že sa niekedy stretneme a pokecáme. Je to skvelý kamarát a cítim, že mu môžem veriť. A rozlúčila som sa aj s Austinom, ktorý ma počas dovolenky naštval viac krát. Ale všetko sa vysvetlilo. Ako tak...my sa neviem kedy vidíme, nedohodli sme sa.
Doma ma už čakal výborna večera od mojej babičky! Mňam mňam mňam! 
A o jednu dobrú správu naviac - Lola u mňa dnes prespí! Zayn...mm radšej nie. Počas večere sme mali pustené rádio. Pomaličky prežúvam výborne halušky, keď zrazu...známa pesnička z rádia. Life is beautiful!!!! Naša grécka skladba s anglickým textom hrá v našom slovenskom rádiu!!!! Keď som to začula, celý obsah jedna v ústach som vypľula na stôl. "Ehhmmmm prepáčte...ale to je ona!!! To je tá naša skladba!!!!!!!!" vykríkla som! Všetci ju pozorne počúvali, hoci Lola je do angliny totálny nemec a mamina tiež. Ale počúvali hlasy. Zrazu mamka odbehla od stola a vrátila sa s veľkou kyticou. "Tak naša hviezdička, naše zlatíčko...sme na teba veľmi pyšní a aspoň takúto maličkosť máme pre teba." povedala mamka so slzami v očiach. Bolo to krásne, zasa som ich vyobjímala.
S Lolou sme šli spať, lahli sme si do postele a..."Nešli by sme zajtra do obchoďáku popozerať nejaké handry?" navrhla Lola. Ja s Lolou trávim rada čas, aj keď je občas až príliš nechápava.

Druhý deň, utorok.
Keďže ešte máme letné prázdniny, ideme si ich užívať aj naďalej. Išli sme s Lolou do toho nákupaku a zavolali sme už aj Zayna. Vošli sme do obchodného centra. "Shery? Prečo všetci po nás tak divne pozerajú?" spýtala sa Lola. Tiež som nechápala. Alebo, žeby...mm..to nie, určite ma nepoznajú. "Prestanme si to všímať, prišli sme na nákup, nie pozerať na ľudí, ako pozerajú na nás. Bezdôvodne." povedala som im, aj keď mi nebolo úplne jedno, že všetci čumia. Vošli sme do Deichmanu pozrieť nejaké dobré boty! "Ahoj Sheryl mohla by som sa s tebou odfotiť? Si skvelá." kukala som s padnutou sánkou. "To snáď ne!" vyhúkol Zayn. "Teba poznajú aj tu! Páni, sme celebrity!" Lola mu rýchlo zapchala tie jeho veľké ústa. Čo mám pre živého robiť? Tam mi Lriano alebo chalani s kapely povedali, čo mám robiť. Úsmev, uvolnenosť a ochota. Áno! Odpovedala som jej: "Veľmi rada sa odfotím s takou krásnou slečnou ako si ty! " povedala som jej teda s úsmevom od ucha k uchu. Úprimne, toto som nečakala, že ma budú poznať aj u nás. Len z pár fotiek. Lola si našla pekné vybíjané čižmy, tak sme šli k pokladni. "Slečna, vás som už niekde videla. Áno! Vy ste tá ...Sheryl! Pred pár dňami o vás písali v každých novinách! " povedala mi predávačka, to, čo som ani nevedela, že som bola v nejakých novinách. "Áno, je to ona!!! Sme celebritýýýýýýýý" vyhúkol zas veľkopapuľnatý Zayn. Tento krát som mu tie ústa zakryla ja, ale trochu silnejšie než Lola. Tak čo iné mi ostávalo, musela som sa sfotiť (s úsmevom) aj s predavačkou. Po nákupe sme šli ešte na prechádzku. Našťastie ma už nikto nezastavil a nepožiadal o fotku alebo podpis. Vrátila som sa domov až predvečerom, Lola už odišla domov. Keď som došla domov, čakala ma nevítaná návšteva - Trawiss. Keď ma zbadal, rozutekal sa mi naproti a skočil mi do náručia. Ja som v rýchlosti nevedela, čo spraviť, ale určite ho nejdem stískať.
Povedala som mu, že som unevaná a rada by som si šla ľahnúť. On ma ešte poprosil, či sa s ním odfotím, že sa poznáme dlho a nemáme spolu fotku. Fajn, to ma nezabije predsa. V izbe som šla kuknúť na PC, a behom pár minút sa moja fotka s Trawissom objavila v jeho profile na FB. Ten chlapec je fakt blázon jajaj...písala som si ešte s Matiasom. A potom sme si  zavolali s Austinom, už mi chýbal...a vraj aj ja jemu. Zlaté od neho. Láska je krásna, keď je opätovaná. A ja som rada, že tá naša je! ešte dávam na FB svoju fotku a už naozaj good night!


(Acacia)
______________________________________________________________________

Prázdniny išli takýmto spôsobom aj ďalej. V hudbe som sa nepohla zatiaľ nikde. Len hrávali našu skladbu v rádiach aj naďalej...ale žiadny koncert, ani pokrok. Občas sme si volali s Lrianom a nahováral na ďalšiu spoluprácu...možno...uvidíme. Pred pár dňami som oslávila svoje 16-ste narodeniny v kruhu najbližších, taká rodinná oslava spoločne aj s priateľmi, bohužiaľ aj s Trawissom, ktorý sa pozval sám...a s miláčikom. A chalanmi z kapely Lignano! Neskutočne si vážim, že prišli. S Matiasom som kecala asi polhodinu von na terase. Mali sme si čo povedať. Bola som rada, že ho opäť vidím.
No dnes je deň, kedy sa ide po letných prázdninách opäť do školy. Nechce sa mi, ale čo už. V škole sedíme po jednom, predomnou je Austin, pred ním je Zayn, a za mnou je Lola, s ktorou si občas podávame ťaháky. Moja predstava bola krásna, že s Austinkom budem častejšie.
No v prvý školský deň ma večer pozval na večernú prechádzku. Išla som, samozrejme. Keď sme sedeli na lúke po krásnym nebom, povedal mi, že dostal skvelú ponuku na dva mesiace odísť natáčať film do Ameriky. DVA MESIACE! AMERIKA! ON! PREČO?! Neviem si predstaviť, ako to bude teraz. Určite pre mňa veľmi ťažké. Ach Neviem prečo hudobníka volajú hrať do filmu. Jaaj...má to byť hudobný film. "Sheryl, ja sa ťa to spýtam narovinu. Počkáš tu na mňa dva mesiace bez iného chlapca?" zabil otázku...Predsa ho ľúbim, nebudem hľadať iného. "Austin, to čo je za otázku? Vieš dobre, že ja si ťa nepustím! Ľúbim ťa a počkám aj keby to mal byť rok. Len prosím sľúb mi...že ani ty si nenájdeš inú..." poprosila som ho a hodila som naňho psie očká. "Miláčik, to je jasné, že nebudem s inou. Nejdem zháňať ženy, len točiť film. Mňa iné nezaujímajú, mňa zaujímaš len ty.!" povedal mi.
"A kedy to vlastne odchádzaš? " neviem či mi to už povedal. "No...už zajtra poobede. Zbehlo sa to tak strašne rýchlo a mrzí ma, že som ti to nepovedal skôr, ale bál som sa, že sa budeš hnevať a že už somnou nebudeš chcieť byť..." povedal smutným hlasom. "Zajtra už neprídem na celý deň do školy, ale prídem ťa tam aspoň cez prestávku pozrieť a rozlúčiť sa, dobre?" prekvapil ma. "To bude skvelé. Veľmi sa teším zlato..." 
Bolo už 22:30, rýchlo sme sa vybrali domov, jeho čakal pri mojom dome šofér a ja som si šla pekne poplakať do izby, Celú noc som nespala, ale myslela som na to, že ho dva mesiace neuvidím. Nechcem, aby tam išiel, ale nemôžem mu pokaziť úžasnú príležitosť a jeho sen. On mi ten môj pomohol splniť v Grécku, teraz som narade ja.
Nie, neplačem...

(Acacia)

UTOROK - škola
Cez veľkú prestávku, po tretej hodine prišiel za mnou Austin tak, ako sľúbil."Zlato, vypýtaj sa zo školy, mám také malé prekvapko, verím, že to zvládneš..."hneď ma nahováral na niečooo. "Dobre, idem povedať, že mi je špatne..." povedala som mu, a bežala som sa za učiteľkou, ktorá ma hneď poslala  domov.  "Miláčik, čo máš také opuchnuté očká? Si chorkaná?" všimol si Austin to, čo si všimnúť nemal. "Ehm...to neviem, asi som len nevyspatá..." pozeral na mňa vkuse. "Dobre, plakala som celú noc, pretože si to neviem predtaviť tu bez teba, dva mesiace...už teraz mi chýbaš.." rozplakala som sa znovu... Austin ma silno objímal, a ja som plakala ešte viac. "Zlatko...budeš mi veľmi chýbať a ak sa nájde nejakých pár dní voľna, určite prídem sem ťa pozrieť. Ľúbim ťa a neplač, prosím." povedal tiež so slzami v očiach...
Zvládneš jedno tetovanie?  Bude len na nejaký čas, pretože bude tetované hennou. Dáme si svoje mená, čo ty na to?" prekvapil ma veeeľmi..."Uff..ja neviem, či to zvládnem zlato...ale...zvládnem, poďme na to." musím sa prekonať. Išli sme do tetovacieho štúdia. Veľmi som sa bála, ale Austin ma celý čas držal za ruku, o to menej to bolelo. Potom si išiel on dať vytetovať moje meno a ja som ho tiež držala za ruku. Bol to krásny pocit byť spolu a robiť si takéto spoločné potešenie. No hneď potom, keď ho odprevadím, pôjdem si kúpiť niekde hrubý náramok, aby som si to pred našimi mohla skrývať. Isto by ma nepochválili....a už som im narobila veľa šokov, tak od tohto ich chcem ušetriť.
Už máme potom...a je na rade rozlúčka...odlúčenie na dva mesiace...bolesť...nechcem ho pustiiiiiiiiiiť!!!!! "Pusinka, teraz budeme spolu aj nadiaľku cez tieto mená na ruke. Budeme stále pri sebe, aj keď nebudeme. Ľúbim ťa, na to nesmieš zabudnúť. A budeme si každý deň volať!!!" povedal mi...ja som plakala...
Videla som ho, ako nasadá do auta k šoférovi a odchádza...ďaleko a nadlho...ach jaaj...nikdy nikomu neradím chodiť s celebritkou, lebo môže dopadnúť ako ja...teraz idem kúpiť ten náramok a idem domov. Pápááá
Tu sú naše tetovania (hennou)


(Domyslite si, že je tam Sheryl a Austin) :D
_______________________________________________________________________

STREDA
Keď som ráno vošla do triedy a videla som prázdnu lavicu, kde sedáva Austin, prišlo mi smutno. Poobede sme sa s Lolou a Zaynom dohodli, že sa pôjdeme voziť na koňoch. Hoci si uvedomovali, že zajtra píšeme vstupný test zo sloviny, radšej čas venovali mne, pretože vedeli, že som smutná a chceli stáť pri mne. Tomuto sa povie, PRAVÍ PRIATELIA! Išli sme si sadnúť pod jediný strom na tej lúke a tam sme sa spoločne učili.A musím priznať, že celkom sme sa aj niečo naučili, takže verím, že test dám aspoň na 4 ! 
Večer som si ešte zavolala s Austinkom a poslal mi takúto krásnu fotku :3

(Sam Pottorff)
_______________________________________________________________________
Takto pomaly šiel čas...prešiel mesiac a pol, Austin ma neprišiel ani raz pozrieť, ako sľúbil. Ale mne to nevadilo, len...mi chýbal.
Jedeň deň, presnejšie stredu, som prišla do školy...ako vždy. Lola a Zayn tam už boli, sedeli pri sebe a smutne na mňa pozerali. Videla som, ako si všemocne niečo šuškajú, no keď som ku ním prišla, prestali a boli ticho. "Čo sa tu deje?" spýtala som sa zvedavo. "Vôbec nič...všetko je dobré, nič sa nedeje, ani Austin nepridal fotky na FB žiadne nové...vôbec nič nič." povedal Zayn zasa bez rozmýšľania a akého koľvek náznaku inteligencie. Lola mi pľasla po hlave knihou.
"Vieš...tento idiot to aj naznačil...je mi smutno, že ti to musím povedať, neviem, či si si to všimla, ale hovorila si nám, že máš pokazený PC, tak tam nechodíš...a..." koktala Lola. "Bože už sa prosím vykokci!!!" bola som nervózna, že čo sa stalo. "Dobre dorbe kľud. Ide o to, že včera bol Austin označený na dvoch fotkách s nejakou babou...a boli k tomu celkom zaujímavé komentáre. Poď zapnem internet, ak chceš, ukážem ti to..." nechápala som...s vytreštenými očami som čumela na Lolu a Zayna, ktorý ležal udretý knihou na zemi...Lola zapla internet a aj keď som sa veľmi bála na ten mobil pozrieť, chcela som vidieť pravdu, skôr...
Na týchto fotkách bol označený:


(Sam Pottorff and Lindsay Demeola)

"Volá sa Danielle a vyzerá, že sa majú k sebe blízko..." zakončila to Lola...Nevedela som, čo mám spraviť...či mám plakať alebo vyvolať žiarlivostnú scénu do mobilu Austinovi. Radšej som nepovedala nič a odišla som si sadnúť namiesto. Lola prišla za mnou a upokojovala ma. Možno tie fotky nič neznamenajú, možno je to len kolegyňa, možno sú to fotky z natáčania toho filmu...no možno si začal príliš rozumieť s nejakou čupkou. Ale mi tie fotky proste zle padli. Prvú hodinu sme mali nemčinu s profesorom Katrinom. On si mlel svoje, doteraz neviem, o čom vlastne hovoril a čo sa preberalo. Rozmýšľala som, čo mám spraviť. Keď som si uvedomila, čo tie fotky vlastne môžu znamenať, začala som plakať. Všimol si to pán Katrina (profák), a opýtal sa ma zvedavo, že čo sa stalo. No už len jemu sa potrebujem spovedať. "Prosím vás, neriešte to, Sher má proste blbé obdobie.." povedala zozadu Lola. Spredu sa však musel ozvať Zayn, to by nebol on..." Váš žiak je chudák, keďže podvádza vašu žiačku!" vyhŕklo z neho. Teraz mu nemal kto zabiť niečo po hlave, keďže pred ním nesedí nikto a za ním...sedáva Austin. Nech sa páči. Nech ma už všetci riešia..."Pán profesor, prosím Vás, mohla by som ísť domov, cítim sa zle.." keďže nedávno sám prežil rozchod, vedel, ako sa asi cítim, hoci som mladšia. "Dobre choď a daj sa dokopy, čoskoro nás čaká test, aby si bola schopná ho písať." vysolil. Toho teste sa už teraz bojím, pretože z nemčiny neviem ani mäkké F. Doma som bežala nenápadne hodiť tašku do izby, prezliecť sa, vzala som papier, gitaru a šla sa nenápadne préjsť na koni. Nechcelo sa mi ísť k milovanému stromu. Rozhodla som sa, že sa pljdeme prejsť inam, kde sme ešte neboli. Prešli sme cez taký menší lesík, z ktorého som mala vždy strach, no tento krát to išlo...za ním bol kopec, tak sme vyšli naň. Na tom kopci stál taký altánoček, tak som sa doň usadila, a bolo mi jedno, že to niekomu asi patrí...Začala som si brnkať na gitaru a skladať smutný text. Bol fakt smutný. V tom mi zazvonil telefón...- Austin. Nie nezdvihnem mu, nechcem...čo ak sa chce somnou rozísť cez telefón? Bože poraď mi, čo mám robiť...Že ma to nenapadlo skôr! Zavolám Matiasovi, a poradím sa s ním...no odmietol sa somnou zhovárať cez telefón a rozhodol sa prísť zamnou, aj keď to nebola najkratšia cesta. Povedala som mu, že môže u mňa prespať, aby sa nemusel trepať naspäť dve hodiny. Súhlasil.
Keďže prišiel až počas tmy, nemohla som ho zobrať už von previesť sa, tak sme šli do izby, sadli sme si na posteľ...a začala som mu hovoriť, že čo ma trápi. On je neskutočný, všetko pochopil a chce mi pomôcť. Možno to bude bolieť, ale ideme na to. On ide zavolať Austinovi...
"Ahoj kamarát, ani sa neozveš...ako sa tam máš? Darí sa ti?" nenápadne začal Matias. "Ahoj prepáč ale nič tu nestíham venujeme sa točeniu a miliónu vecí okolo. Život tu beží rýchlo, ako ešte nikdy a je to náročné. Teraz som po natáčaní, chystám sa do sprchy a idem spať. Nejde to inak. Ešte zavolám Sheryl." ...toto mu povedala zatiaľ Austin. Bola som rada, že počujem jeho hlas, no už dávno nepovedal SHERYL. Vždy len Sherylka, miláčik, pusa, zlato...a teraz toto. "Tak to verím, že je to náročné...a som si všimol, že na FB ti zakvačila nejaká Danielle fotky, čo to je za kočku? Nechceš ma zoznámiť?" hlavne nenápadne. "Danielle je skvelá baba odtiaľto, jej mama robí v štábe, tak chodieva s ňou. Ale ona vo filme nehrá. A zoznámim ťa, ak sem prídeš hahh..." no veľa nám toho neprezradil, iba to, že je skvelá. No pokračoval: "možno keby som nemal Sheryl, tak by som ju poriešil, lebo je fajn zlatá." aha...super...vôbec som sa nerozplakala, kdeže. "Matias, počul som nejaký hlas pri tebe, ty máš nový objav?" uppss, trošku hlasnejšie som plakala. "Ehmm...nie to je moja sesternica. Prišla na pár dní ku nám." klamal mu Matias. "Aha, tak ju pozdrav. A čo u nás nové? Sheryl nezbalila nejakého miesto mňa?! " no aké milé od neho, že sa o mňa zaujíma. "Ja ti len toľko poviem Austin, hoci neviem, čo máš s tou Danielle, Shery by si miesto teba nenašla nikoho. Stále je smutná a veľmi sa teší na momnet, keď sa vrátiš a bude môcť byť s tebou. Teda ak si ju nevymenil už." povedal rázne a tvrdšie Matias. "Dobre, si kamarát, nebudem ti klamať. Raz sme sa s Dani bozkávali...neviem, čo to na mňa prišlo...ale to bolo všetko, už si držím odstup a nemienim nechať Sher kvôli nejakej zahraničnej holke. Mám ju rád, ale ako kamarátku, to je všetko. Sher ľú..ľúbim." povedal trošku "sekavo". Plakala som..."Aha, tak verím, že si si to užil a ak ti je s ňou tak dobre, ako to tvrdíš, ostaň si s ňou! " zavrešťala som do telefónu ja.
A Matias potom zložil. Utešoval ma. Ale však čo som od hviezdy mohla čakať...Austin mi neprestajne vyvolával, ale nezdvíhala som telefón. Bol pri mne celú noc, nespali sme skoro vôbec. Neskutočne dobrý človek a skvelý priateľ.
Tak toľko na dnes...otrasný deň.